Rada řešila neetické reklamy na Slovensku, zneužívaly i značky
Neetické reklamy na Slovensku zneužily známé tváře a značky: byly sexistické či nevhodně pracovaly s živými zvířaty.
Rada pre reklamu rieši na Slovensku sťažnosti na reklamy. Jej Arbitrážna komisia prijíma podnety od ľudí a vyhodnocuje, či dané reklamy porušili Etický kódex. Prinášame výber tých, ktoré boli v posledných mesiacoch v rozpore s Kódexom.
Podvody zneužívajúce značky
Na internete sa často objavujú podvodné reklamy, zneužívajúce tváre celebrít či známych značiek bez ich súhlasu. V poslednom období riešila Arbitrážna komisia Rady pre reklamu hneď dva takéto prípady.
V jednom prípade neznámy zadávateľ zneužil značku rafinérie Slovnaft, vrátane jej loga, korporátnych farieb a fotografií členov predstavenstva. Tie umiestnil na webovú stránku propagujúcu „Investičný projekt Slovnaft s podporou Ministerstva hospodárskeho rozvoja“, kde sa mali potenciálni záujemcovia registrovať a vyplniť osobné údaje. Okrem zneužitia mena a značky Slovnaftu je problémom aj to, že nebolo možné zistiť zadávateľa. „V zmysle Kódexu reklama, ktorá je anonymná alebo netransparentná, je neprípustná,“ uvádza Komisia.
V ďalšom prípade opäť neznámy zadávateľ zneužil značku a tváre investorov televíznej relácie Jama levova (v minulosti adaptovanej aj v Česku ako „Den N“). Poškodil tiež spravodajský web Aktuality.sk. Facebooková reklama avizovala „najväčšiu ponuku v histórii Jamy levovej!“. Po kliknutí sa návštevníci dostali na web, obsahovo a vizuálne imitujúci Aktuality.sk, kde mali „zbohatnúť už za 7dní“ vďaka obchodovaniu s kryptomenami. Vymysleným investorským príbehom „akože“ z relácie chceli z ľudí vylákať peniaze – minimálny investičný vklad bol 200 eur. Aj v tomto prípade došlo k porušeniu Etickéhé kódexu.
Sexizmus
Rada pre reklamu riešila aj sťažnosť na nábytkársku firmu Mojafirma.sk. Tá prostredníctvom sponzorovaného príspevku na Facebooku hľadala montážnika do svojho tímu. Sprievodná fotografia zobrazovala ženu v pracovných rukaviciach a s pracovným nástrojom, ktorá mala oblečené krátke nohavice, odhaľujúce časť pozadia. Naopak, hlavu nebolo vidieť vôbec. Podľa Komisie to bolo v rozpore s Etickým kódexom; išlo o sexistickú reklamu stvárňujúcu ženu ako sexuálnu atrakciu. „V kontexte rešpektovania slušnosti a ľudskej dôstojnosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť najmä v reklame použitému stvárneniu ženy, jej tela a jej roly, predovšetkým sa vyvarovať stvárnenia ženy ako len sexuálnej atrakcie, ako aj zámerného redukovania jej vlastností, schopností, zručností, záujmov alebo vzhľadu na základe rodových stereotypov,“ uvádza Kódex.
Zase nevhodné superlatívy
Opakujúcim sa problémom v slovenskej reklame je použitie superlatívov bez toho, aby ich zadávateľ vierohodne potvrdil.
V jednom z nedávnych prípadov zadávateľ na svojom webe avizoval „najrýchlejšiu STK za 30 minút“. Podľa Rady pre reklamy však tvrdenie o „najrýchlejšej“ kontrole nebolo jednoznačne preukázané a nepomohla ani námietka zadávateľa, že je jediným miestom vykonávajúcim kontroly STK v mestskej časti Dúbravka – a teda „najrýchlejším“.
Rovnako Etický kódex porušila aj vonkajšia reklama on-line supermarketu eDelia. Superlatív „najrýchlejšie doručenie“ ešte Komisia uznala ako akceptovateľný aj s ohľadom na fakt, že obchod na rozdiel od konkurentov garantuje doručenie do dvoch hodín. Problémom však bol sľub „vašej 100% spokojnosti“. Ten podľa Arbitrážnej komisie vyznieva ako garancia, ktorá nebola preukázaná.
Zvieratá v reklame
V rozpore s Etickým kódexom bola aj instagramová reklama stávkovej spoločnosti Doxxbet, upozorňujúca na online hru s tematikou rýb. V predvianočnom videu sedí športovec Atilla Végh v kúpeľni s udicou a prihovára sa živému kaprovi. V ďalšom zábere už sedí v kresle, kapra drží zabaleného v deke a popritom hrá hru v mobile.
Zadávateľ argumentoval, že video robili s plnou opatrnosťou a starostlivosťou o kapra. Natáčanie sporného záberu vraj trvalo 50 sekúnd, kedy bol kapor zabalený v mokrej deke, a potom ho živého vrátili do vane. „Spôsob, akým hlavný protagonista reklamy s týmto zvieraťom v reklame zaobchádza, nemožno považovať za správanie, ktoré je pre živé zviera prirodzené a humánne,“ zhodnotila však Komisia a reklamu vyhodnotila ako neetickú.
Pozrite si tiež predchádzajúce rozhodnutia Rady pre reklamu
Pozn.: Autor pracuje v skupine Markíza